Krátky slovník kuchynského jazyka

Interiérové riešenie kuchýň pre začiatočníkov

Zariaďovať kuchyňu patrí k tým náročnejším, a predsa ľahko zvládnuteľným interiérovým úlohám v domácnosti. Stačí sa pridŕžať osvedčených rád – overených mnohorakými skúsenosťami, ktoré celkom dôkladne mapujú užívateľské či štrukturálne nároky súčasných kuchýň.

Východiskom každého správneho návrhu bytového kuchynského prostredia je dôkladné zváženie, čo od takého priestoru človek očakáva; je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako človek kuchyňu používa, ako sa v nej pohybuje a čo všetko v nej vykonáva. Tiež musí premyslieť priestorové danosti miestnosti – jej veľkosť či začlenenie v celkovom „organizme“ bytu. Inak sa zariaďuje priestranná „vývarovňa“ uzavretá a oddelená od zvyšku domácnosti, inak je tomu pri neveľkom kuchynskom zákutí, ktoré je učupené niekde v rohu obytnej haly. Pokiaľ do návrhu zasahujú hodnoty úžitku, racionálnosti a triezvosti, výsledok sa s najväčšou pravdebodobnosťou skutočne vydarí. Kuchyňa je totiž v prvom rade úžitkovým a nie okrasným priestorom, takže estetika (teda hodnota krásy) v nej síce zohráva vážnu, no nie tú najdôležitejšiu úlohu.

Ak si nábytkom a spotrebičmi vybavujete kuchyňu po prvý krát, možno vám príde vhod náš krátky slovníček dôležitých kuchynských pojmov, ktorý sme úhľadne zoradili na nasledujúcich stranách – prehľadne od A po Zet.

A ako ANTIKORO

Antikorový materiál, ľudovo, (ale nespisovne) prezývaný tiež „nerez“ je z hľadiska úžitkových kvalít tým najlepším kuchynským materiálom. Je spracovaný z ocele, ktorá nepodlieha hrdzaveniu a vyniká pevnosťou, húževnatosťou či odolnosťou voči mikróbom, takže sa najčastejšie využíva všade tak, kde sú zvýšené nároky na hygienu. V domácej kuchyni je to najmä pri dreze alebo v útrobách chladničiek, no sú aj takí odvážlivci, ktorí antikorový povrch použijú na celej pracovnej doske kuchyne. Akiste sa inšpirovali v profesionálnych vývarovniach, kde sa všetky varné bloky vyrábajú výlučne z nehrdzavejúcej ocele. Ako materiál je antikoro skvelé, predsa však má nejaké nevýhody: niekomu pripomína chladný a nevľúdny materiál (často evokuje pitevné stoly). A z hľadiska povrchovej stálosti je celkom „mäkký“: antikoro sa zvyčajne pri intenzívnom používaní poškriabe, stratí čistotu textúry a zájde v prirodzenej patine. Ak vám niečo také nevadí, potom je antikoro vaším ideálnym riešením.

Kuchynský program Combine od BOFFI je premyslený ako priamočiara skladačka modulov, napríklad úplne celých zhotovených z húževnatého antikora. Vďaka kombinačnej voľnosti z nich možno poskladať efektívne varné prostredie podriadené úžitku.

B ako BATÉRIA

Ten zázrak často prehliadame a bezmyšlienkovito používame každý deň. A predsa si zaslúži pozornosť i ovácie. Reč je o vodovodnej batérii ako koncovom prvku vodovodnej siete, vďaka ktorej máme k dispozícii čistú vodu priamo v domácnosti. Dnes už také niečo vnímame ako samozrejmosť, no v minulosti a v mnohých krajinách aj dnes je prístup k pitnej vode ešte stále veľkým prepychom. Dokonca sa hovorí, že práve vodovodná sieť posunula civilizačný vývoj výrazne vpred.

V kuchyni tvorí vodovodná batéria veľmi dôležitú úlohu. Vďaka nej je príprava jedál (i následné upratovanie) oveľa rýchlejšie a účinnejšie. Moderné batérie sú prepracovanými technickými prvkami – zvyčajne ovládajú prítok vody pomocou ergonomickej páky, môžu byť vybavené flexibilnou výsuvnou hadicou, prepínaním trysky do režimu oplachovej sprchy či perlátorom, ktorý prispieva k šetrnejšiemu hospodáreniu s vodou. A potom sú všakovaké moderné výmysly, ktoré klasickej vodovodnej batérii priraďujú ďalšie funkcie – filtrovanie pitnej vody, jej ohrev alebo, naopak, vychladenie do ľadovej teploty, presné odmeriavanie či dávkovanie objemu a podobne. Aj samotné ovládanie batérie podlieha novinkám, takže okrem spomínanej páky sú dnes dostupné aj tlačidlové kohútiky či dokonca bezdotykové senzory, ktoré vodu spustia mávnutím ruky alebo hlasovým povelom.

Dizajnér Antonio Citterio vyvinul vlajkovú loď kuchynských batérií pre luxusnú značku armatúr AXOR. V jeho návrhu ide predovšetkým o prenikavú materiálovú poctivosť s kvalitnými detailmi a excelentnou výkonnosťou. Vodovodná batéria AXOR Citterio môže byť vybavená výsuvnou hlavicou výtoku s prepínačom, ktorý sa dá ovládať jednou rukou.

D ako DREZ

S vodovodnou batériou úzko súvisí kuchynský drez. Spoločne tvoria „vodné centrum“ kuchyne, ktoré je pre prevádzku veľmi dôležité. Ak zariaďujete kuchyňu, máte k dispozícii veľmi širokú paletu drezových možností. Všetky majú svoje výhody aj nevýhody, takže je len na vašich preferenciách pre aký typ sa rozhodnete. Niekto obľubuje klasiku, a preto volí porcelánový materiál. Keramický drez je z hľadiska hygieny a údržby tým najlepším materiálom, jeho nevýhodou je však vysoká krehkosť. Ak sa vám z rúk často vyšmyknú predmety, keramika nie je pre vás. Iný materiálový typ drezov je založený na efektivite antikora – drezy vylisované z plechov nehrdzavejúcej ocele majú vysokú mieru odolnosti, nedajú sa rozbiť a zaistia bezchybnú hygienu. Nevýhodou antikorových drezov je ich sťažená údržba – s vodou (zvlásť tou s vyššou tvrdosťou) sa veľmi nekamaráti a aj pri letmom používaní ich časom pokryje vrstvička nepatrných mikroškrabancov. Tretím materiálom je syntetický kamenný kompozit, ktorý umožňuje jednoduché tvarovanie drezových vaničiek a spája niektoré prednosti oboch spomínaných materiálov. Keďže však čiastočne ide o materiál na báze plastu, aj kameninový drez podlieha starnutiu v patine či strate pôvodnej iskrivej farebnosti.

Nemecký odborník na drezové záležitosti BLANCO predstavil nedávno svoj nový materiálový prírastok – šedastý odtieň Beton Style. Sleduje ním zvýšený interiérový záujem o betónový vzhľad, takže v povrchu syntetického kompozitu Silgranit imituje cementovú textúru betónov.

F ako FAREBNOSŤ

Ako architekt sa pri návrhu interiérov často stretávam s požiadavkou, aby som navrhol farebnosť. Rozumiem jej, no vždy sa snažím vysvetliť klientom, že podstata interiéru netkvie v jeho farbe, a tiež, že farebná voľba je vždy v ich rukách. Nemôžem im predsa diktovať, aký tón sa im má páčiť; radšej ich usmerním v tom, ako s farbami narábať, ako vzájomne zosúladiť jednotlivé odtiene, ako si osvojiť princípy harmónie, kontrastu, akcentu či neutrálneho podkladu. Väčšinou však končím pri celkom nudnom návrhu – s klientmi v kuchyni volíme tlmenejšiu, menej výraznú, často monotónnu paletu, ktorá pôsobí nevtieravo a diskrétne. To preto, lebo kuchynská linka nie je investíciou na jednu sezónu. Výrazné a odvážne odtiene sú často módnou záležitosťou a rýchlo sa „vizuálne opotrebujú“. Už po roku pôsobí napríklad červená kuchyňa celkom otravne. Radšej pristupujte ku kuchyniam ako k podkladovému plátnu interiéru a oživujúcu farebnosť do nej vneste sezónnymi prvkami – bytovým textilom, prestieraním a riadom, drobnými spotrebičmi, ale aj kvetinami či ovocím. Pre účely neutrálneho podkladu kuchynského prostredia najlepšie poslúžia svetlé tóny bielej či okrovej farby, ak je v kuchyni dostatok svetla, skvelo vyzerajú aj tóny šedí či dokonca černí. Spoľahlivou voľbou sú rôzne zemité farby alebo tlmenejšie tóny s jemnými prímesami farieb. Ak siahnete po „nudných“ farbách, môžete ich zušľachtiť hrou textúr – k dispozícii sú lesky aj ultrahlboké maty, jemné štruktúrovanie či kučeravé reliéfy, kombinácie s prírodnými povrchmi driev, kameňov alebo skiel.

Nemecký producent kuchýň bulthaup usiluje o krajnú efektivitu svojich modelov. V prípade edície bulthaup b1 je riešenie postavené na čistote puristického výrazu s prepracovanými detailami i minimalistickým vzhľadom. Aj preto vyniká snehobielou farbou, ktorá je spomedzi všetkých tou najjasnejšou.

H ako HRNCE

Hrnce patria k najstarším „dizajnérskym“ predmetom (aj keď v súvislosti s pravekými hlinenými hrncami asi sotva možno hovoriť o dizajne), a tak odjakživa tvoria súčasť našich domácností. Pre moderné gazdinky a gazdov hrnce predstavujú spoľahlivú výbavu nevyhnutnú na každodennú prípravu jedál – v základnej výbave nájdete dva konvenčné hrnce s postrannými rukoväťami (menší a väčší), malý kastrólik, panvicu a rajnicu. Ďalšia nadstavba hrncov závisí od intenzity varenia či počtu členov v domácnosti. Veľký výber materiálov môže pôsobiť mätúco; neexistuje totiž ideálny typ hrnca, každý má svoje prednosti aj negatíva. Smaltovaný riad je najvšednejší – veď ho používali už naše staré mamy. V podstate ide o oceľové hrnce pokryté vrstvičkou smaltovanej skloviny, ktorá sa veľmi dobre udržiava a je dostatočne odolná. Nevýhodou smaltu je krehkosť: poznáte to – pri neopatrnom zaobchádzaní s hrncami sa malý kúsok smaltu ľahko odštiepi. Iný prípad sú antikorové hrnce, ktoré spájajú prednosti húževnatosti, odolnosti aj rýchleho prenosu tepla. Povrch z nehrdzavejúcej ocele sa však ľahko poškriabe a jedlo na ňom rýchlo pripáli. Luxusnou variáciou plechových hrncov je meď, ktorá je z hľadiska teplotnej dynamiky tou najvhodnejšou. Preto mnohí hviezdni šéfkuchári najradšej varia práve v medi. Nedajú sa používať na čoraz rozšírenejších indukčných doskách. Liatina je skvelá, avšak hrniec z nej je príliš ťažký a ťažkopádny. Všakovaké kompozity zo syntetických materiálov riešia problém pripálenia či spotreby oleja – vďaka nepriľnavej textúre uľahčujú vyprážanie či vypekanie.

 

Čierne hrnce Eat Big Black sú založené na štedrých dimenziách aj súčasných materiálovo-technologických možnostiach – hliníkové telo kastrólov pokrýva smalt a na vnútornej strane nanotechnologická keramika s vynikajúcimi vlastnosťami tepelného prestupu a nepriľnavosti.

J ako JEDÁLENSKÁ STOLIČKA

Súčasťou gastronomického zážitku nie je len kvalitne pripravený a efektne naservírovaný pokrm, ale aj správne pripravené interiérové prostredie. Sotva si jedlo vychutnáte, ak vás omína stolička, ak stôl pôsobí nepohodlne (je neprimerane vysoký alebo má ostré okraje), prípadne ak vás oslepuje nevhodne zvolené osvetlenie. Je teda očividné, že aj kvalita jedálenského interiéru prispieva k pôžitku z jedla.

Základnou jednotkou jedálne je pochopiteľne stolička – doslova modelový príklad nábytkového dizajnu, ktorý je dostupný v nespočetných variáciách. Jedálenská stolička by mala byť akurátne pohodlná – ani príliš mäkká, ani príliš tvrdá. Môže, ale nemusí byť doplnená lakťovými opierkami; to závisí od toho, ako dlho na nej stolovník bude sedieť. Ak pôjde o niekoľkohodinovú hostinu, človek isto ocení rozmernejšiu škrupinu sedenia s dostatočnou oporou bedier a postrannými opierkami. Výšku stoličky volíme podľa stola. V štandardnom prípade (k stolu vysokému v rozsahu od 72 do 75 cm) má sedacia plocha výšku 42 cm. Ak stolujete za kuchynským pultom, potom je sedenie zvýšené na 60 cm, pre barové pulty platí výška 75 cm.

Priamočiara drevená stolička Linea Akademia nadväzuje na tradíciu škadninávskeho dizajnu. Ako svoju diplomovú prácu ju navrhol mladý priemyselný dizajnér Wesley Walters. Skromný, no prepracovaný tvar stoličky, v ktorej sa snúbi nielen nevtieravá elegancia, ale najmä pohodlie a konštrukčná pevnosť, sa zapáčil fínskej stolárskej dielní NIKARI, ktorá ju zaradila do svojej ponuky.

Foto: Chikako Harada

K ako KAMENNÁ DOSKA

Z hľadiska trvanlivosti a odolnosti sa tým najvhodnejším materiálovým variantom pracovnej dosky na kuchynskej linky javí kameň. Jeho podstata je totiž prirodzene odolná voči vlhkosti, neželaným vrypom či znečisteniu. Zároveň však platí, že kamenná doska patrí k tým najdrahším riešeniam. Jej plocha je však najviditeľnejšia, preto dokáže doslova „korunovať“ celú kuchynskú zostavu. Doska môže byť zhotovená z prírodných kameňov, najčastejšie rôznych „kultivarov“ žúl, ktoré majú želanú tvrdosť. Inou variantou sú syntetické kamene – zlisované a spečené kameninové drviny spojené syntetickými prímesami a okorenené pigmentami, ktoré dosahujú ešte intenzívnejšiu tvrdosť, pevnosť čo odolnosť.

Kamenná doska na kuchynskej linke Artematica odhaľuje prenikavú eleganciu hlbokej čiernej farbe osvieženej letmými vlásočnicovými žilami mramorovania. Jej uhladený povrch sa vynikajúco dopĺňa s česanou mosadzou Distressed Brass použitou na dvierkach. Prípad funkčne prešpekulovanej kuchyne Genius Loci sa zas spolieha na odolnú granitovú textúru Ocean Green. Obe kuchyne pochádzajú z produkcie talianskej značky VALCUCINE.

M ako MOSADZ

Už niekoľko interiérových sezón sa do pozornosti štylistov a dizajnérov tlačia rôzne farebné kovy. Z nich najžiadanejšia je mosadz. Zliatina medi so zinkom a ďalšími prímesami má skvelé tvarovateľné vlastnosti, takže sa využíva v množstve interiérových aplikácií. Vďaka svojmu prirodzenému zlatistému odtieňu pôsobí hrejivo, nie príliš okázale ako čisté zlato, ani príliš afektovane, ako meď. Mosadzné detaily, napríklad úchytky alebo obkladové panely vnesú do kuchyňe punc kultivovanej ušľachtilosti.

Variácie mosadzných plechov v rôznych stupňoch patiny, reliéfneho dokreslenia či česanej textúry ponúkajú talianski metalurgickí experti DE CASTELLI. Svoje skúsenosti so spracovaním farebných kovov využívajú v rozmanitých interiérových aplikáciách – obkladoch stien, podláh či opláštení nábytku. Iný odborník na mosadz – firma Ghidini zas pripravila celú armádu sympatických bytových doplnkov, ktoré si nechala navrhnúť poprednými svetovými dizajnérmi (napríklad vyobrazený etažér Olala od Richarda Huttena).

Foto: Alberto Parice © DeCastelli

Text: Michal Lalinský

Foto: archív firiem

Pokračovanie článku v ďalšom príspevku